Poľnohospodárstvo a priemysel
Záhorská nížina, na území ktorej leží Devínska Nová Ves, patrila oddávna k poľnohospodársky produktívnym oblastiam.
Poľnohospodárstvo na tomto území bolo tradičným zamestnaním až do 19. Storočia.
S ohľadom na kvalitu pôdy popredné miesto v štruktúre pestovaných plodín zaujímali obilniny, zelenina - najmä kapusta, uhorky, koreňová zelenina, ďalej zemiaky, fazuľa a hrach. Z hľadiska chovu hospodárskych zvierat bolo dôležité pestovanie krmovín. V chove hospodárskych zvierat sa kládol dôraz na chov hovädzieho dobytka, kôz a majetnejší roľníci chovali kone.
Založenie jednotného roľníckeho družstva znamenalo zmeny tradičných formách hospodárenia v Devínskej Novej Vsi. V roku 1948 vznikli Štátne majetky, ktoré postupne prešli pod správu v Malackách a potom do Stupavy. V máji 1949 bolo založené jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa od roku 1990 transformovalo na poľnohospodárske družstvo vlastníkov. V porovnaní s okolitými obcami, ktoré si až do obdobia kolektivizácie poľnohospodárstva udržali roľnícky charakter, značná časť obyvateľstva Devínskej Novej Vsi nachádzala už koncom 19. Storočia hlavný zdroj obživy aj v neroľníckych zamestnaniach. Príležitosti práce mimo roľníctva sa pre
domácich ponúkali v miestnej vápenke, kameňolome a tehelni, ako i v podnikoch blízkej Bratislavy.
Veľmi dôležitou skutočnosťou pri rozvoji priemyslu Devínskej Novej Vsi bola prítomnosť železnice (vybudovaná 1848), jej rozšíreného koľajišťa, etablovanie poštového úradu a samozrejme blízkosť mesta Bratislavy. V blízkosti obce sa nachádzali viaceré funkčné a skúšobné lomy a ťažobné miesta piesku, z čoho profitovali predovšetkým miestne vápenky, tehelňa či železnica.
O tom ako sa zmenila tvár obce zhruba od polovice 19. Storočia nám povie výpočet závodov, podnikov a organizácií pôsobiacich v Devínskej Novej Vsi. Tehelňu založili v roku 1870 ako manufaktúru. V roku 1891 prešla z ručnej výroby tehál na strojovú prostredníctvom parných strojov. Po rôznych zmenách a po privatizácii v roku 1992 vznikla akciová spoločnosť, z ktorej v Devínskej Novej Vsi zostal jeden závod, ktorý na konci 20. storočia zanikol.
Stockerauské akciové vápenky vznikli v 70.-tých rokoch predminulého storočia, ich hlavnou činnosťou bola ťažba kameňa. Vápenec, z ktorého pálili vápno, bol taký kvalitný, že vápno ktoré z neho vyrábali, vyvážali do Rakúska a
Talianska.
Mittelmanova vápenka bola založená v roku 1897 a jej hlavnou činnosťou bola ťažba kameňa a pálenie vápna. Vyťažený kameň posielali prostredníctvom parníkov po toku rieky Moravy a používali ho predovšetkým na reguláciu a spevňovanie brehov Moravy. Posledným majiteľom vápenky bol Ing. Jozef Wait, bratislavský staviteľ, po ktorom sa volá aj Waitov lom. Vápno tu vyrobené bolo taktiež vysokej kvality a vyvážalo sa do Rakúska a Talianska. K vápenke patrila aj lanovka, ktorej kamenné pylóny sú dodnes zachované pri brehu rieky Morava. Touto lanovkou sa nakladal vyťažený piesok do lodí.
Kamenárstvo Ciutti pôsobilo v Devínskej Novej Vsi od roku 1885 do roku 1950. Jeho hlavnou činnosťou bola ťažba kameňa v kameňolome „Ciuttov štampruh" pri terajšom vodojeme.
Liehovar bol založený v roku 1916 miestnym statkárom Jakubom Weselym. Mala vyrábať lieh zo zemiakov a repy vypestovaných na statku. V roku 1932 sa továreň premenila na
Roľnícky družstevný liehovar. Po viacerých rokov neúspechov (vysoké náklady na výrobu) striedaných s čiastočnou ziskovosťou sa v roku 1952 majetok liehovaru previedol na Západoslovenský liehový podnik v Leopoldove.
Od roku 1922 boli v Devínskej Novej Vsi založené Slovenské závody pre impregnáciu dreva, spol. S r. o. Zanikli v roku 1939.
V roku 1939 zabezpečovalo menšie stavy v Devínskej Novej Vsi Stavebné družstvo čsl. Legionárov - železničiarov.
Mlyn na novej mláke pôsobil v Devínskej Novej Vsi od roku 1934 do ukončenia druhej svetovej vojny.
Od roku 1938 do roku 1949 pôsobilo Roľnícke zeleninárske a ovocinárske družstvo.
Do roku 1956 pôsobila v Devínskej Novej Vsi Farbiareň bavlny a látok.
Strojstav n. p. závod DNV zriaďuje v Devínskej Novej Vsi svoje stredisko technicko-obchodných služieb v roku 1973. Pôsobil tu do roku 1984.
Staving n.p. závod DNV vyrábal asfaltové cestné zmesy. Prevádzka pracovala v rokoch 1971 -1990.
Stockerauská vápenka sa v roku 1932 stala samostatnou účastinnou spoločnosťou a premenovala sa na Denova účastinnú spoločnosť pre priemysel vápenný, kamenný a stavebný Neskôr po úbytku výroby vápna tu pôsobilo
Železničné staviteľstvo potom tu bola Omnia s výrobou oceľového koženkového nábytku, Družbyt s potravinárskymi obalmi, ďalej Podunajské strojárne s bránami a bytovými jadrami. Bratislavské Automobilové Závody - BAZ vznikli v roku 1971. Ďalší vývoj BAZ ovplyvnil proces privatizácie. V roku 1991 vzniká Volkswagen Bratislava, s. r. o.
Priemysel po roku 1989
November 1989 znamenal zmenu nielen politického zriadenia, ale hlavne v živote ľudí na území vtedaj šieho Československa. Následný rozpad Československej republiky, prechod ekonomiky z centrálne riadenej na trhovú, vytýčili nový smer v hospodárstve a tým aj v priemysle. Privatizovanie podnikov a vznik súkromného sektoru znamenali zánik, resp. sťahovanie viacerých podnikov pôsobiacich na území DNV.
Priemysel sa etablovaním nadnárodného koncernu Volkswagen na území našej obce začal orientovať v prevažnej miere na automobilový.
Spoločnosť VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s. bratislavský výrobno - montážny závod nemeckého koncernu VW AG produkuje v obidvoch svojich závodoch v Bratislave a v
Martine osobné automobily (v r. 2005 - 218.349), komponenty pre prevodovky a montuje prevodovky. Zamestnáva viac ako 8.000 zamestnancov. Výrazným dielom sa podieľa na exporte Slovenskej republiky (2004 - 15%). Jej výrobky sa predávajú hlavne v Európe, ale i v USA, kde exportujú prevažne vozidlá OFF-ROAD. Na Slovensku ostáva cca 2% produkcie.
Od vzniku spoločnosti v roku 1991 a zmontovania prvých dvoch automobilov VW Pasat B3 Arriva (21. 12. 1991) dosiahol podnik viac domácich a zahraničných ocenení (Najlepší exportér 1999, Najlepšia firma 1999, 2000, Strojársky výrobok roku 2002, 2003, ocenenia ISO - kvalityň). V roku 2005 dosahuje vozidlo vyrobené v DNV VW Touareg rekordnú výšku 6.080 m n. m. (sopka Ochoj del Solado), čo je najvyšší bod na Zemi, z ktorého je predpoklad bezpečného návratu vozidla. Rekord sa dostal do Guinessovej knihy rekordov.
Stavebný priemysel reprezentuje firma Corekt betón, ktorá vyrába betón od roku 1998. Firma sa počas svojho pôsobenia sústredila predovšetkým na bezchybnú, ekologickú a nezávadnú výrobu tohto stavebného materiálu, za čo obdržala certifikát ISO kvality. Betonárka firmy Corekt Betón, spĺňa najprísnejšie normy EU. Foto: P. Weiss, 2006.
Polygrafický priemysel je v našej obci zastúpený ofsetovou a tampoprintovou tlačiarňou T-Distribučná, s. r. o. Firma potláča papier, darčekové predmety a exkluzívne tašky. Popri tlači vyrába darčekové predmety a suveníry (akrylátové prívesky, podložky pod myš, odznaky, puzzle, atď.).
Potravinársky priemysel v Devínskej Novej Vsi zastupuje Pekáreň Ludvigová, ktorá sa zaoberá pečením chleba, pečiva, tradičného pečiva, štrúdlí, rôznych druhov koláčov, pagáčov a pod. Pekáreň od roku 1993 dodáva svoje výrobky do obchodnej siete v rámci celej Bratislavy a pečie na rôzne príležitostné akcie.
Záhorská nížina, na území ktorej leží Devínska Nová Ves, patrila oddávna k poľnohospodársky produktívnym oblastiam.
Poľnohospodárstvo na tomto území bolo tradičným zamestnaním až do 19. Storočia. S ohľadom na kvalitu pôdy popredné miesto v štruktúre pestovaných plodín zaujímali obilniny, zelenina - najmä kapusta, uhorky, koreňová zelenina, ďalej zemiaky, fazuľa a hrach. Z hľadiska chovu hospodárskych zvierat bolo dôležité pestovanie krmovín. V chove hospodárskych zvierat sa kládol dôraz na chov hovädzieho dobytka, kôz a majetnejší roľníci chovali kone.
Založenie jednotného roľníckeho družstva znamenalo zmeny tradičných formách hospodárenia v Devínskej Novej Vsi. V roku 1948 vznikli Štátne majetky, ktoré postupne prešli pod správu v Malackách a potom do Stupavy. V máji 1949 bolo založené jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa od roku 1990 transformovalo na poľnohospodárske družstvo vlastníkov. V porovnaní s okolitými obcami, ktoré si až do obdobia kolektivizácie poľnohospodárstva udržali roľnícky charakter, značná časť obyvateľstva Devínskej Novej Vsi nachádzala už koncom 19. Storočia hlavný zdroj obživy aj v neroľníckych zamestnaniach. Príležitosti práce mimo roľníctva sa pre
domácich ponúkali v miestnej vápenke, kameňolome a tehelni, ako i v podnikoch blízkej Bratislavy. Veľmi dôležitou skutočnosťou pri rozvoji priemyslu Devínskej Novej Vsi bola prítomnosť železnice (vybudovaná 1848), jej rozšíreného koľajišťa, etablovanie poštového úradu a samozrejme blízkosť mesta Bratislavy. V blízkosti obce sa nachádzali viaceré funkčné a skúšobné lomy a ťažobné miesta piesku, z čoho profitovali predovšetkým miestne vápenky, tehelňa či železnica.
O tom ako sa zmenila tvár obce zhruba od polovice 19. Storočia nám povie výpočet závodov, podnikov a organizácií pôsobiacich v Devínskej Novej Vsi. Tehelňu založili v roku 1870 ako manufaktúru. V roku 1891 prešla z ručnej výroby tehál na strojovú prostredníctvom parných strojov. Po rôznych zmenách a po privatizácii v roku 1992 vznikla akciová spoločnosť, z ktorej v Devínskej Novej Vsi zostal jeden závod, ktorý na konci 20. storočia zanikol.
Stockerauské akciové vápenky vznikli v 70.-tých rokoch predminulého storočia, ich hlavnou činnosťou bola ťažba kameňa. Vápenec, z ktorého pálili vápno, bol taký kvalitný, že vápno ktoré z neho vyrábali, vyvážali do Rakúska a
Talianska.Mittelmanova vápenka bola založená v roku 1897 a jej hlavnou činnosťou bola ťažba kameňa a pálenie vápna. Vyťažený kameň posielali prostredníctvom parníkov po toku rieky Moravy a používali ho predovšetkým na reguláciu a spevňovanie brehov Moravy. Posledným majiteľom vápenky bol Ing. Jozef Wait, bratislavský staviteľ, po ktorom sa volá aj Waitov lom. Vápno tu vyrobené bolo taktiež vysokej kvality a vyvážalo sa do Rakúska a Talianska. K vápenke patrila aj lanovka, ktorej kamenné pylóny sú dodnes zachované pri brehu rieky Morava. Touto lanovkou sa nakladal vyťažený piesok do lodí.
Kamenárstvo Ciutti pôsobilo v Devínskej Novej Vsi od roku 1885 do roku 1950. Jeho hlavnou činnosťou bola ťažba kameňa v kameňolome „Ciuttov štampruh" pri terajšom vodojeme.
Liehovar bol založený v roku 1916 miestnym statkárom Jakubom Weselym. Mala vyrábať lieh zo zemiakov a repy vypestovaných na statku. V roku 1932 sa továreň premenila na
Roľnícky družstevný liehovar. Po viacerých rokov neúspechov (vysoké náklady na výrobu) striedaných s čiastočnou ziskovosťou sa v roku 1952 majetok liehovaru previedol na Západoslovenský liehový podnik v Leopoldove. Od roku 1922 boli v Devínskej Novej Vsi založené Slovenské závody pre impregnáciu dreva, spol. S r. o. Zanikli v roku 1939.
V roku 1939 zabezpečovalo menšie stavy v Devínskej Novej Vsi Stavebné družstvo čsl. Legionárov - železničiarov.
Mlyn na novej mláke pôsobil v Devínskej Novej Vsi od roku 1934 do ukončenia druhej svetovej vojny.
Od roku 1938 do roku 1949 pôsobilo Roľnícke zeleninárske a ovocinárske družstvo.
Do roku 1956 pôsobila v Devínskej Novej Vsi Farbiareň bavlny a látok.
Strojstav n. p. závod DNV zriaďuje v Devínskej Novej Vsi svoje stredisko technicko-obchodných služieb v roku 1973. Pôsobil tu do roku 1984.
Staving n.p. závod DNV vyrábal asfaltové cestné zmesy. Prevádzka pracovala v rokoch 1971 -1990.
Stockerauská vápenka sa v roku 1932 stala samostatnou účastinnou spoločnosťou a premenovala sa na Denova účastinnú spoločnosť pre priemysel vápenný, kamenný a stavebný Neskôr po úbytku výroby vápna tu pôsobilo
Železničné staviteľstvo potom tu bola Omnia s výrobou oceľového koženkového nábytku, Družbyt s potravinárskymi obalmi, ďalej Podunajské strojárne s bránami a bytovými jadrami. Bratislavské Automobilové Závody - BAZ vznikli v roku 1971. Ďalší vývoj BAZ ovplyvnil proces privatizácie. V roku 1991 vzniká Volkswagen Bratislava, s. r. o. Priemysel po roku 1989
November 1989 znamenal zmenu nielen politického zriadenia, ale hlavne v živote ľudí na území vtedaj šieho Československa. Následný rozpad Československej republiky, prechod ekonomiky z centrálne riadenej na trhovú, vytýčili nový smer v hospodárstve a tým aj v priemysle. Privatizovanie podnikov a vznik súkromného sektoru znamenali zánik, resp. sťahovanie viacerých podnikov pôsobiacich na území DNV.
Priemysel sa etablovaním nadnárodného koncernu Volkswagen na území našej obce začal orientovať v prevažnej miere na automobilový.
Spoločnosť VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s. bratislavský výrobno - montážny závod nemeckého koncernu VW AG produkuje v obidvoch svojich závodoch v Bratislave a v
Martine osobné automobily (v r. 2005 - 218.349), komponenty pre prevodovky a montuje prevodovky. Zamestnáva viac ako 8.000 zamestnancov. Výrazným dielom sa podieľa na exporte Slovenskej republiky (2004 - 15%). Jej výrobky sa predávajú hlavne v Európe, ale i v USA, kde exportujú prevažne vozidlá OFF-ROAD. Na Slovensku ostáva cca 2% produkcie. Od vzniku spoločnosti v roku 1991 a zmontovania prvých dvoch automobilov VW Pasat B3 Arriva (21. 12. 1991) dosiahol podnik viac domácich a zahraničných ocenení (Najlepší exportér 1999, Najlepšia firma 1999, 2000, Strojársky výrobok roku 2002, 2003, ocenenia ISO - kvalityň). V roku 2005 dosahuje vozidlo vyrobené v DNV VW Touareg rekordnú výšku 6.080 m n. m. (sopka Ochoj del Solado), čo je najvyšší bod na Zemi, z ktorého je predpoklad bezpečného návratu vozidla. Rekord sa dostal do Guinessovej knihy rekordov.
Stavebný priemysel reprezentuje firma Corekt betón, ktorá vyrába betón od roku 1998. Firma sa počas svojho pôsobenia sústredila predovšetkým na bezchybnú, ekologickú a nezávadnú výrobu tohto stavebného materiálu, za čo obdržala certifikát ISO kvality. Betonárka firmy Corekt Betón, spĺňa najprísnejšie normy EU. Foto: P. Weiss, 2006.
Polygrafický priemysel je v našej obci zastúpený ofsetovou a tampoprintovou tlačiarňou T-Distribučná, s. r. o. Firma potláča papier, darčekové predmety a exkluzívne tašky. Popri tlači vyrába darčekové predmety a suveníry (akrylátové prívesky, podložky pod myš, odznaky, puzzle, atď.).
Potravinársky priemysel v Devínskej Novej Vsi zastupuje Pekáreň Ludvigová, ktorá sa zaoberá pečením chleba, pečiva, tradičného pečiva, štrúdlí, rôznych druhov koláčov, pagáčov a pod. Pekáreň od roku 1993 dodáva svoje výrobky do obchodnej siete v rámci celej Bratislavy a pečie na rôzne príležitostné akcie.
