Devínska Nová Ves - Historický a stavebno-technický vývoj
Vďaka svojej krásnej a vhodnej polohe, na križovatkách dvoch prastarých obchodných ciest vinúcich sa pozdĺž riek Moravy a Dunaja, sa vývoj osídlenia v našej lokalite začal veľmi skoro a vyvíjal sa vskutku intenzívne.
Jeho zárodky sú staršie ako tri tisícky rokov a pretrvávajú tu nepretržite už od čias opočloveka, či Keltov a Slovanov. Miestne hradiská, pevnosti a opevnenia - strážiace slávnu Jantárovú cestu, prevyšovali lokálne pomery pôvodnej osady a patrili medzi najvýznamnejšie
Obraz osídlenia nám v prvopočiatkoch vystupuje z nálezísk pochádzajúcich z mladšej i neskorej doby kamennej. Trvalé sídlo rýchlo prijímalo vplyv okolitých kultúr a tak sa v dobe bronzovej vyskytuje na území Devínskej Novej Vsi hneď niekoľko menších osád. Poľnohospodárske využívanie krajiny našimi predkami vysvetľuje, že nedošlo k hustejšiemu osídleniu tohto strategického miesta.
Hlboké zmeny v priebehu 8. storočia pred n.l. ukončili takmer poltisícročný, pomerne pokojný vývoj na stredoeurópskom teritóriu. Doba železná vyrastá na starých základoch spoločnosti a spolu s postupným zvládaním výroby železa, preskupuje hospodársky, spoločenský i kultúrny proces vývoja. Pre našu lokalitu to znamenalo výstavbu siete opevnených hradísk - práve ich vznik a obranná funkcia podnietili a dovolili výstavbu v centre Bratislavy. Príchod Keltov a následne rímskych légií znamenal prílev antickej kultúry, ale aj zvýšenie napätia, ktoré vyvolal dotyk rímskeho impéria a germánskej ríše. A tak sa výstavba pevností v Devínskej Novej Vsi stala súčasťou známej siete táborov Limes Romanus. No aj táto etapa sa vplyvom germanizácie pretavuje do novej podoby a spolu s ústupom Ríma otvára cestu pre veľké sťahovanie národov.
Reťazovou reakciou sa naše sídlo stáva prechodným či trvalým domovom veľkého počtu kmeňov, ktorý v závere ukončil príchod Slovanov. Svedectvom pohnutých udalostí sťahovania národov sú poväčšine hroby bojovníkov s vojenskou výbavou, no s príchodom slovanskej kultúry sa začína prejavovať fenomén splývania pôvodného a nového obyvateľstva, intenzívna poľnohospodárska a následne aj stavebná činnosť. Hoci táto architektúra bola zemná a drevená, čiže neposkytuje nám dnes viditeľný dôkaz o rozsahu a spôsobe výstavby, archeologické nálezy odhalené na miestach posledného odpočinku našich predkov nasvedčujú tomu, že skupina obyvateľstva tu žijúceho bola veľmi silná, organizovaná a mierumilovne prerastajúca s rôznymi etnikami.
Ani príchod Avarov neznamenal zánik slovanskej kultúry, ich výrazné účinkovanie na našej scéne sa končí povstaním a následným vznikom Samovej ríše - prvej organizovanej kmeňovej štruktúre Slovanov. Tá ďalšia - nazývaná Veľká Morava - bola už mocnou ríšou budovanou podľa vzoru rímskeho univerza.
Zvyšky prvých odhalených a preskúmaných svetských stavieb v našom katastry sa nachádzali na Sanbergu - išlo o dve hradiská nad obcou, ktoré v 9. Storočí plnili obrannú funkciu Devína. Ulica Slovinec, ktorá priamo ústila medzi tieto hradiská, je spolu s Istrijskou ulicou pôvodnou Jantárovou cestou spájajúcou Balt a Jadran.V tej dobe nebola lemovaná súvislou zástavbou domov, iba v blízkosti opevnení, kolových hradieb a hradísk sa budovali jednoduché zemné stavby, vystužené drevom a slúžiace prechodnému účelu ubytovania.
Dosiaľ nie je dôkladne preštudovaný a zoradený všetok materiál, nevyhnutný na vytvorenie celistvého obrazu dejín stavebného vývoja Devínskej Novej Vsi. Poznajúc vzájomné súvislosti, podmienky vzniku a rozvoja ešte vždy nemôžeme podať presný obraz tej doby a jednotlivé etapy dokladované stavbami a písomnými materiálmi, stručne preklenieme prerozprávaním a poznatkami z historickej architektúry.
Ukončiac éru prehistorickú - zánikom Veľkomoravskej ríše, budeme sa venovať dobe historickej. Spočiatku môžme predpokladať menší rozsah výstavby ako následok vostavby obydiel do pozostatkov obranných múrov, či poľnohospodárskych usadlostí pre úkryt roľníkov, pastierov a dobytka. Strategické rozmiestnenie opevnení včas signalizovalo blížiace sa nebezpečenstvo a znamenalo rýchly úkryt obyvateľov za ohradami a múrmi hradísk. Až upokojenie situácie a nástup štátoprávnych foriem dodalo sídlu charakter obce. Vznikla ako líniová, veď trasa obchodnej cesty a toku rieky Moravy bola stále najmocnejším kompozičným prvkom pri jej urbanizácii. Takmer päťsto rokov sídelného vývoja však doslova z večera do rána zmietla invázia tureckého vpádu do Európy po bitke pri Moháči (1526). Nielen architektúra - obydlia a verejné stavby, ale i pôvodné obyvateľstvo, padlo za obeť krutému drancovaniu.
Chorvátska kolonizácia roľníkov v niekolkých vlnách osídľuje uvoľnenú pôdu a postupne splýva so zvyškami starousadlíkov. Po ukončení tureckých vojen a zásahov žoldnierskych vojsk sa aktivizuje aj stavebný ruch. Výrazne kresťanské obyvateľstvo okolo roku 1580 stavia, pravdepodobne na starších základoch, renesančný kostol so štvorhrannou vežou, pristavanou loďou a polygonálnou svätyňou. S postupným upokojovaním sa situácie a nárastom farnosti je kostol rozšírený o chórus, postranné kaplnky a vybudovaný je cintorín v jeho blízkosti.
V súčasnosti je kostol spolu s areálom kompletne zrekonštruovaný a znak zasvätenia Duchu Svätému je v podobe letiacej holubice s krížikom nielen symbolom jeho farnosti, ale aj súčasťou erbu a insígnií obce.
Príchod Chorvátov a ich asimilácia s prostredím prináša nový ruch - doba feudalizmu si vyžiadala výstavbu poľnohospodárskeho sídla - obec sa buduje a postupne prerastá z pôvodných hraníc Istrijskej ulice aj po dnešnej ulici Želiarska, Slovinec, Prímoravská, Novoveská, Na mýte, Na kaštieli a Vápencová. Donedávna sme ich poznali podľa zoznamu ulíc tvoriacich Pamiatkovú zónu Devínska Nová Ves a ich stavebno-technický ráz a merítko je vo veľkej miere dochovaný. Architektonický vzhľad dediny sa v tej dobe menil iba pomaly. Drevené trojdielne domčeky sa stávali čoraz tesnejšími. V nevetranej prednej izbe sa často tiesnili dve až tri rodiny. Kostol, fara, pošta, chudobinec a krčma, neskôr obecná škola, ktorá fungovala iba v čase mimo poľnohospodárskej sezóny, stáli tu v stavebnom kontraste s kaštielom, vilami a kúriami šľachty, patriacimi zväčša rodu Pálffyovcov, budovanými v štýle neskorého baroka, klasicizmu a eklektizmu. Priblížiť si túto dobu, znamená opäť pochopiť výhodnosť polohy Devínskej Novej Vsi na spojnici Viedne a Bratislavy, do ktorej sa v 18. Storočí preniesol význam sídelného miesta Uhorského snemu, korunovačných slávností a tereziánskych reforiem. Obec krášlia kaplnky, sochy a pamätníky budované cirkvou a feudálnymi rodinami na znak vďaky i pohrôm, ktoré postihli dedinu. Po kamennom moste cez rieku Moravu sa zo Schlosshofu uberajú koče šľachty i povozy furmanov, míňajú obecnú práčovňu, kaplnku Sv. Jána Nepomuckého i budovu mýtnice, aby sa popri Pálffyho kúrii a kostole dostali na jednu z dvoch ciest vedúcich do vtedajšieho hlavného mesta rakúsko-uhorskej monarchie.
Po revolúcii roku 1848 nastupuje naša krajina obtiažnu cestu prerastania feudalizmu do kapitalizmu.
A opäť je to výhodnosť polohy - blízkosť rakúskeho kapitálu, ktorá nás oveľa rýchlejšie než zvyšok Slovenska, vťahuje do prúdu veľkých zmien. Práve v tomto roku uviedli do prevádzky železničnú trať Viedeň - Marcheg - Dev. Nová Ves - Bratislava. Rozvíja sa výroba stavebného materiálu: tehál, vápna, kameňa, cementu, ťažba dreva. V obci sa stavia kruhová tehelňa s úpravou paliva a s mechanickým lisom na tehly. Otvárajú sa nové kameňolomy - v devínskej slengovo nazývané štanpruchy (r Steinbruch - nem.) A začína pracovať vápenka. Niektoré tradičné odvetvia súvisiace s poľnohospodárstvom, napríklad liehovarníctvo, šľachtiteľstvo, vinárstvo, a pod. Prerastajú lokálny význam. Nakoľko bytové pomery robotníkov v tej dobe boli zlé, začali sa v obci v deväťdesiatych rokoch stavať pri továrňach robotnícke kolónie. Rovnomenná časť našej obce nesie teda pomenovanie podľa dôvodu svojho vzniku. Rozsiahly stavebný rozvoj podnietil aj vznik stavebých firiem a výstavbu objektov súvisiacich s rozvojom kultúrneho a spoločenského života. Následky prvej svetovej vojny pocítili najmä tí obyvatelia obce, ktorí v nej stratili svojich blízkych, nakoľko jej besnenie sa neprehnalo priamo chotárom a neznamenalo bezprostrednú ujmu na jeho vzhľade. Povojnové usporiadanie - vznik československej republiky, národno-obrodenecký duch a hospodárske oživenie prinieslo výstavbu družstevného domu, založenie knižnice, poštového úradu, základnej školy T. G. Masarika (arch. Harminc 1926), sokolovne (dnešné kino Devín), športovísk a ďalších verejných budov. Tento prirodzený územný rozmach, kvantita a kvalita vtedajšej výstavby odzrkadľujúca jedinečný hospodársky a politický vývoj v lokalite, nebola vo svojich pozitívach do dnešnej doby prekonaná.
Hospodárska kríza, vysťahovalectvo a druhá svetová vojna znamenali pozastavenie a v konečnom dôsledku aj regresívne vývinové zmeny v živote i vo vonkajšom vzhľade obce. Devín s časťou nášho katastra bol súčasťou Nemeckej ríše, v kameňolome na Mittelmon-ke pracovali ruskí zajatci, priemyselné fabriky vyrábali tovar pre okupantov a armádu. Spoločenský život ustal, trpelo obyvateľstvo i hospodárstvo. Veľké bombardovanie obce na sv. Mikuláša roku 1944, zamerané na ústupové cesty, mosty a železnicu, zničilo stanicu, poškodilo takmer všetky dôležité budovy, komunikácie a veľké množstvo rodinných domov. Ústup nemeckých vojsk do Rakúska, zničenie posled ných zvyškov kamenného mosta a príchod ruskej armády 6. Apríla 1945 ukončil síce vojnové besnenie, ale po krátkom ob dobí eufórie priniesol ďalekosiahle ujmy do prirodzeného vývo ja v podobe socializácie výstavby a hospodárstva, vzápätí po februárových udalostiach roku 1948.
Po prvý krát v dejinách obce sa stala jej výnimočná poloha hlavným dôvodom pre pozdržanie vývoja. Prísne strážené hraničné pásmo, železná opona medzi západom a východom, stali sa nevýhodou prijej územnom rozvoji, čo spoločne s pretr- hnutím tradičných foriem výstavby a nastolením uni fikovanej sociali stickej výstavby a typizáciou projektov prinieslo nez dravý zásah a kontrastný vzhľad pôvod nej zástavby. Devínska Nová Ves sa v r. 1972 stala
súčasťou hlavného mesta a podľa smerných územných plánov to malo znamenať postupnú stratu cha rakteru vidieckeho sídla. Budovanie závodov súvisiacich so strojárstvom a automobilovým priemyslom si vyžiadalo následnú výstavbu obytných súborov. Spočiatku úplná stavebná uzávera, potom rozsiahle asanácie pravej časti Istrijskej ulice a vzápätí stavebný ošiaľ v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch pri výstavbe sídlisk Stred, Kostolné a Podhorské. Kvantitatívne je výstavba od roku 1975 do roku 1989 najmasovejšia za celú históriu obce. Počet obyvateľov sa pri nej v neprirodzene krátkej dobe strojnásobil, ale vzhľad a kvalita prostredia, ktoré vytvorila nespĺňal kritéria komplexnosti a požiadaviek jej obyvateľov. V súvislosti s výstavbou sídlisk pribudli občianske stavby typizovaných objektov materských a základných škôl, zdravotných stredísk a bola zahájená výstavba nového obchodného domu. Medzi najvýznamnejšie priemyselné stavby tohto obdobia patrí areál Bratislavských automobilových závodov (1971), Staving (1971), Strojstav (1973), pričom ostatné priemyselné fabriky, ktorých výroba súvisela s tradičným remeslom a nerastnými surovinami v katastri obce postupne zanikli.
Po významnej spoločenskej zmene v novembri roku 1989 sa začali v obci formovať orgány samosprávy, ktoré si v oblasti výstavby vytýčili za prvoradý cieľ revitalizáciu všetkých zachovaných historických prvkov, tak aby oživili jej ducha a zároveň jej zabezpečili trvalo udržateľný rozvoj. Obec si zvolila svojho starostu, komunálneho architekta, komisiu a zastupiteľstvo, ktoré v prvom období prijalo závažný dokument: Program rozvoja Devínskej Novej Vsi. Ten spolu s vyhlásením pamiatkovej zóny, chránených oblastí a všeobecne záväznými nariadeniami, reguloval porevolučný stavebný ruch a určovral pravidlá výstavby a využitia jednotlivých lokalít. Založenie spoločnosti Volkswagen Bratislava spol. s r.o. (bývalé BAZ), spoločnosti Presskam a ďalšie, znamenali pozitívnu zmenu v hospodárstve, riadení a vplyve prevádzok na životné prostredie sídla. Obecné zastupiteľstvo sa stalo investorom rozsiahlych investičných akcií v oblasti dobudovania infraštruktúry (kanalizácia, kábelové rozvody, miestny rozhlas), obchodnej siete (líniové centrum), rekonštrukcií školských stavieb (Istrijská, P. Horova, I. Bukovčana), úradovni, radnice, historických budov (areál a kostol sv. Ducha, Vila Koštialka, mýtnica - pôv. radnica,), pamiatok (všetky sochy a monumenty), priestorov (nám. 6. Apríla), športovísk a komunikácií. S príspevkom Chorvátskej republiky a štátnych dotácií sa vybudovalo Múzeum kultúry Chorvátov, spolu s vyšším územným celkom sa realizoval Dom sociálnych služieb a obec pravidelne buduje a udržiava bytový i nebytový fond, drobnú architektúru a zeleň. Podpora výstavby občianskej vybavenosti smeruje k aktivitám investorov, ktorí realizujú stavby z oblasti cestovného ruchu, ubytovania, agroturistiky a gastronómie. Dôležitú súčasť novodobej výstavby tvoria rozvojové dokumentácie rozsiahlych investičných akcií, akou je revitalizácia zničenej Istrijskej ulice, projekt premostenia Moravy, zámer výstavby novej železničnej zastávky, štúdie predstaničného námestia, oddychovej zóny na Glavici, pri rybníku, v Devínskom jazere a ďalších, pri ktorých využíva granty poskytované Európskou úniou a spoluúčasť investorov.
Pred obyvateľmi obce stojí náročný ale hodnotný cieľ : vrátiť sídlu urbanistickú jednotu, obnoviť a rozšíriť jeho zdravé jadro, posilniť jeho obranné prírodné prvky, primknúť sa k jeho katastru a potvrdiť pravidlo, že táto obec dokáže vstávať z prachu a v priebehu času budovať na splývaní rozličných komunít.
Vďaka svojej krásnej a vhodnej polohe, na križovatkách dvoch prastarých obchodných ciest vinúcich sa pozdĺž riek Moravy a Dunaja, sa vývoj osídlenia v našej lokalite začal veľmi skoro a vyvíjal sa vskutku intenzívne.
Jeho zárodky sú staršie ako tri tisícky rokov a pretrvávajú tu nepretržite už od čias opočloveka, či Keltov a Slovanov. Miestne hradiská, pevnosti a opevnenia - strážiace slávnu Jantárovú cestu, prevyšovali lokálne pomery pôvodnej osady a patrili medzi najvýznamnejšie Obraz osídlenia nám v prvopočiatkoch vystupuje z nálezísk pochádzajúcich z mladšej i neskorej doby kamennej. Trvalé sídlo rýchlo prijímalo vplyv okolitých kultúr a tak sa v dobe bronzovej vyskytuje na území Devínskej Novej Vsi hneď niekoľko menších osád. Poľnohospodárske využívanie krajiny našimi predkami vysvetľuje, že nedošlo k hustejšiemu osídleniu tohto strategického miesta.
Hlboké zmeny v priebehu 8. storočia pred n.l. ukončili takmer poltisícročný, pomerne pokojný vývoj na stredoeurópskom teritóriu. Doba železná vyrastá na starých základoch spoločnosti a spolu s postupným zvládaním výroby železa, preskupuje hospodársky, spoločenský i kultúrny proces vývoja. Pre našu lokalitu to znamenalo výstavbu siete opevnených hradísk - práve ich vznik a obranná funkcia podnietili a dovolili výstavbu v centre Bratislavy. Príchod Keltov a následne rímskych légií znamenal prílev antickej kultúry, ale aj zvýšenie napätia, ktoré vyvolal dotyk rímskeho impéria a germánskej ríše. A tak sa výstavba pevností v Devínskej Novej Vsi stala súčasťou známej siete táborov Limes Romanus. No aj táto etapa sa vplyvom germanizácie pretavuje do novej podoby a spolu s ústupom Ríma otvára cestu pre veľké sťahovanie národov.
Reťazovou reakciou sa naše sídlo stáva prechodným či trvalým domovom veľkého počtu kmeňov, ktorý v závere ukončil príchod Slovanov. Svedectvom pohnutých udalostí sťahovania národov sú poväčšine hroby bojovníkov s vojenskou výbavou, no s príchodom slovanskej kultúry sa začína prejavovať fenomén splývania pôvodného a nového obyvateľstva, intenzívna poľnohospodárska a následne aj stavebná činnosť. Hoci táto architektúra bola zemná a drevená, čiže neposkytuje nám dnes viditeľný dôkaz o rozsahu a spôsobe výstavby, archeologické nálezy odhalené na miestach posledného odpočinku našich predkov nasvedčujú tomu, že skupina obyvateľstva tu žijúceho bola veľmi silná, organizovaná a mierumilovne prerastajúca s rôznymi etnikami.
Ani príchod Avarov neznamenal zánik slovanskej kultúry, ich výrazné účinkovanie na našej scéne sa končí povstaním a následným vznikom Samovej ríše - prvej organizovanej kmeňovej štruktúre Slovanov. Tá ďalšia - nazývaná Veľká Morava - bola už mocnou ríšou budovanou podľa vzoru rímskeho univerza. Zvyšky prvých odhalených a preskúmaných svetských stavieb v našom katastry sa nachádzali na Sanbergu - išlo o dve hradiská nad obcou, ktoré v 9. Storočí plnili obrannú funkciu Devína. Ulica Slovinec, ktorá priamo ústila medzi tieto hradiská, je spolu s Istrijskou ulicou pôvodnou Jantárovou cestou spájajúcou Balt a Jadran.V tej dobe nebola lemovaná súvislou zástavbou domov, iba v blízkosti opevnení, kolových hradieb a hradísk sa budovali jednoduché zemné stavby, vystužené drevom a slúžiace prechodnému účelu ubytovania.
Dosiaľ nie je dôkladne preštudovaný a zoradený všetok materiál, nevyhnutný na vytvorenie celistvého obrazu dejín stavebného vývoja Devínskej Novej Vsi. Poznajúc vzájomné súvislosti, podmienky vzniku a rozvoja ešte vždy nemôžeme podať presný obraz tej doby a jednotlivé etapy dokladované stavbami a písomnými materiálmi, stručne preklenieme prerozprávaním a poznatkami z historickej architektúry.
Ukončiac éru prehistorickú - zánikom Veľkomoravskej ríše, budeme sa venovať dobe historickej. Spočiatku môžme predpokladať menší rozsah výstavby ako následok vostavby obydiel do pozostatkov obranných múrov, či poľnohospodárskych usadlostí pre úkryt roľníkov, pastierov a dobytka. Strategické rozmiestnenie opevnení včas signalizovalo blížiace sa nebezpečenstvo a znamenalo rýchly úkryt obyvateľov za ohradami a múrmi hradísk. Až upokojenie situácie a nástup štátoprávnych foriem dodalo sídlu charakter obce. Vznikla ako líniová, veď trasa obchodnej cesty a toku rieky Moravy bola stále najmocnejším kompozičným prvkom pri jej urbanizácii. Takmer päťsto rokov sídelného vývoja však doslova z večera do rána zmietla invázia tureckého vpádu do Európy po bitke pri Moháči (1526). Nielen architektúra - obydlia a verejné stavby, ale i pôvodné obyvateľstvo, padlo za obeť krutému drancovaniu.
Chorvátska kolonizácia roľníkov v niekolkých vlnách osídľuje uvoľnenú pôdu a postupne splýva so zvyškami starousadlíkov. Po ukončení tureckých vojen a zásahov žoldnierskych vojsk sa aktivizuje aj stavebný ruch. Výrazne kresťanské obyvateľstvo okolo roku 1580 stavia, pravdepodobne na starších základoch, renesančný kostol so štvorhrannou vežou, pristavanou loďou a polygonálnou svätyňou. S postupným upokojovaním sa situácie a nárastom farnosti je kostol rozšírený o chórus, postranné kaplnky a vybudovaný je cintorín v jeho blízkosti.
V súčasnosti je kostol spolu s areálom kompletne zrekonštruovaný a znak zasvätenia Duchu Svätému je v podobe letiacej holubice s krížikom nielen symbolom jeho farnosti, ale aj súčasťou erbu a insígnií obce. Príchod Chorvátov a ich asimilácia s prostredím prináša nový ruch - doba feudalizmu si vyžiadala výstavbu poľnohospodárskeho sídla - obec sa buduje a postupne prerastá z pôvodných hraníc Istrijskej ulice aj po dnešnej ulici Želiarska, Slovinec, Prímoravská, Novoveská, Na mýte, Na kaštieli a Vápencová. Donedávna sme ich poznali podľa zoznamu ulíc tvoriacich Pamiatkovú zónu Devínska Nová Ves a ich stavebno-technický ráz a merítko je vo veľkej miere dochovaný. Architektonický vzhľad dediny sa v tej dobe menil iba pomaly. Drevené trojdielne domčeky sa stávali čoraz tesnejšími. V nevetranej prednej izbe sa často tiesnili dve až tri rodiny. Kostol, fara, pošta, chudobinec a krčma, neskôr obecná škola, ktorá fungovala iba v čase mimo poľnohospodárskej sezóny, stáli tu v stavebnom kontraste s kaštielom, vilami a kúriami šľachty, patriacimi zväčša rodu Pálffyovcov, budovanými v štýle neskorého baroka, klasicizmu a eklektizmu. Priblížiť si túto dobu, znamená opäť pochopiť výhodnosť polohy Devínskej Novej Vsi na spojnici Viedne a Bratislavy, do ktorej sa v 18. Storočí preniesol význam sídelného miesta Uhorského snemu, korunovačných slávností a tereziánskych reforiem. Obec krášlia kaplnky, sochy a pamätníky budované cirkvou a feudálnymi rodinami na znak vďaky i pohrôm, ktoré postihli dedinu. Po kamennom moste cez rieku Moravu sa zo Schlosshofu uberajú koče šľachty i povozy furmanov, míňajú obecnú práčovňu, kaplnku Sv. Jána Nepomuckého i budovu mýtnice, aby sa popri Pálffyho kúrii a kostole dostali na jednu z dvoch ciest vedúcich do vtedajšieho hlavného mesta rakúsko-uhorskej monarchie.
Po revolúcii roku 1848 nastupuje naša krajina obtiažnu cestu prerastania feudalizmu do kapitalizmu.
A opäť je to výhodnosť polohy - blízkosť rakúskeho kapitálu, ktorá nás oveľa rýchlejšie než zvyšok Slovenska, vťahuje do prúdu veľkých zmien. Práve v tomto roku uviedli do prevádzky železničnú trať Viedeň - Marcheg - Dev. Nová Ves - Bratislava. Rozvíja sa výroba stavebného materiálu: tehál, vápna, kameňa, cementu, ťažba dreva. V obci sa stavia kruhová tehelňa s úpravou paliva a s mechanickým lisom na tehly. Otvárajú sa nové kameňolomy - v devínskej slengovo nazývané štanpruchy (r Steinbruch - nem.) A začína pracovať vápenka. Niektoré tradičné odvetvia súvisiace s poľnohospodárstvom, napríklad liehovarníctvo, šľachtiteľstvo, vinárstvo, a pod. Prerastajú lokálny význam. Nakoľko bytové pomery robotníkov v tej dobe boli zlé, začali sa v obci v deväťdesiatych rokoch stavať pri továrňach robotnícke kolónie. Rovnomenná časť našej obce nesie teda pomenovanie podľa dôvodu svojho vzniku. Rozsiahly stavebný rozvoj podnietil aj vznik stavebých firiem a výstavbu objektov súvisiacich s rozvojom kultúrneho a spoločenského života. Následky prvej svetovej vojny pocítili najmä tí obyvatelia obce, ktorí v nej stratili svojich blízkych, nakoľko jej besnenie sa neprehnalo priamo chotárom a neznamenalo bezprostrednú ujmu na jeho vzhľade. Povojnové usporiadanie - vznik československej republiky, národno-obrodenecký duch a hospodárske oživenie prinieslo výstavbu družstevného domu, založenie knižnice, poštového úradu, základnej školy T. G. Masarika (arch. Harminc 1926), sokolovne (dnešné kino Devín), športovísk a ďalších verejných budov. Tento prirodzený územný rozmach, kvantita a kvalita vtedajšej výstavby odzrkadľujúca jedinečný hospodársky a politický vývoj v lokalite, nebola vo svojich pozitívach do dnešnej doby prekonaná. Hospodárska kríza, vysťahovalectvo a druhá svetová vojna znamenali pozastavenie a v konečnom dôsledku aj regresívne vývinové zmeny v živote i vo vonkajšom vzhľade obce. Devín s časťou nášho katastra bol súčasťou Nemeckej ríše, v kameňolome na Mittelmon-ke pracovali ruskí zajatci, priemyselné fabriky vyrábali tovar pre okupantov a armádu. Spoločenský život ustal, trpelo obyvateľstvo i hospodárstvo. Veľké bombardovanie obce na sv. Mikuláša roku 1944, zamerané na ústupové cesty, mosty a železnicu, zničilo stanicu, poškodilo takmer všetky dôležité budovy, komunikácie a veľké množstvo rodinných domov. Ústup nemeckých vojsk do Rakúska, zničenie posled ných zvyškov kamenného mosta a príchod ruskej armády 6. Apríla 1945 ukončil síce vojnové besnenie, ale po krátkom ob dobí eufórie priniesol ďalekosiahle ujmy do prirodzeného vývo ja v podobe socializácie výstavby a hospodárstva, vzápätí po februárových udalostiach roku 1948.
Po prvý krát v dejinách obce sa stala jej výnimočná poloha hlavným dôvodom pre pozdržanie vývoja. Prísne strážené hraničné pásmo, železná opona medzi západom a východom, stali sa nevýhodou prijej územnom rozvoji, čo spoločne s pretr- hnutím tradičných foriem výstavby a nastolením uni fikovanej sociali stickej výstavby a typizáciou projektov prinieslo nez dravý zásah a kontrastný vzhľad pôvod nej zástavby. Devínska Nová Ves sa v r. 1972 stala
súčasťou hlavného mesta a podľa smerných územných plánov to malo znamenať postupnú stratu cha rakteru vidieckeho sídla. Budovanie závodov súvisiacich so strojárstvom a automobilovým priemyslom si vyžiadalo následnú výstavbu obytných súborov. Spočiatku úplná stavebná uzávera, potom rozsiahle asanácie pravej časti Istrijskej ulice a vzápätí stavebný ošiaľ v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch pri výstavbe sídlisk Stred, Kostolné a Podhorské. Kvantitatívne je výstavba od roku 1975 do roku 1989 najmasovejšia za celú históriu obce. Počet obyvateľov sa pri nej v neprirodzene krátkej dobe strojnásobil, ale vzhľad a kvalita prostredia, ktoré vytvorila nespĺňal kritéria komplexnosti a požiadaviek jej obyvateľov. V súvislosti s výstavbou sídlisk pribudli občianske stavby typizovaných objektov materských a základných škôl, zdravotných stredísk a bola zahájená výstavba nového obchodného domu. Medzi najvýznamnejšie priemyselné stavby tohto obdobia patrí areál Bratislavských automobilových závodov (1971), Staving (1971), Strojstav (1973), pričom ostatné priemyselné fabriky, ktorých výroba súvisela s tradičným remeslom a nerastnými surovinami v katastri obce postupne zanikli. Po významnej spoločenskej zmene v novembri roku 1989 sa začali v obci formovať orgány samosprávy, ktoré si v oblasti výstavby vytýčili za prvoradý cieľ revitalizáciu všetkých zachovaných historických prvkov, tak aby oživili jej ducha a zároveň jej zabezpečili trvalo udržateľný rozvoj. Obec si zvolila svojho starostu, komunálneho architekta, komisiu a zastupiteľstvo, ktoré v prvom období prijalo závažný dokument: Program rozvoja Devínskej Novej Vsi. Ten spolu s vyhlásením pamiatkovej zóny, chránených oblastí a všeobecne záväznými nariadeniami, reguloval porevolučný stavebný ruch a určovral pravidlá výstavby a využitia jednotlivých lokalít. Založenie spoločnosti Volkswagen Bratislava spol. s r.o. (bývalé BAZ), spoločnosti Presskam a ďalšie, znamenali pozitívnu zmenu v hospodárstve, riadení a vplyve prevádzok na životné prostredie sídla. Obecné zastupiteľstvo sa stalo investorom rozsiahlych investičných akcií v oblasti dobudovania infraštruktúry (kanalizácia, kábelové rozvody, miestny rozhlas), obchodnej siete (líniové centrum), rekonštrukcií školských stavieb (Istrijská, P. Horova, I. Bukovčana), úradovni, radnice, historických budov (areál a kostol sv. Ducha, Vila Koštialka, mýtnica - pôv. radnica,), pamiatok (všetky sochy a monumenty), priestorov (nám. 6. Apríla), športovísk a komunikácií. S príspevkom Chorvátskej republiky a štátnych dotácií sa vybudovalo Múzeum kultúry Chorvátov, spolu s vyšším územným celkom sa realizoval Dom sociálnych služieb a obec pravidelne buduje a udržiava bytový i nebytový fond, drobnú architektúru a zeleň. Podpora výstavby občianskej vybavenosti smeruje k aktivitám investorov, ktorí realizujú stavby z oblasti cestovného ruchu, ubytovania, agroturistiky a gastronómie. Dôležitú súčasť novodobej výstavby tvoria rozvojové dokumentácie rozsiahlych investičných akcií, akou je revitalizácia zničenej Istrijskej ulice, projekt premostenia Moravy, zámer výstavby novej železničnej zastávky, štúdie predstaničného námestia, oddychovej zóny na Glavici, pri rybníku, v Devínskom jazere a ďalších, pri ktorých využíva granty poskytované Európskou úniou a spoluúčasť investorov.
Pred obyvateľmi obce stojí náročný ale hodnotný cieľ : vrátiť sídlu urbanistickú jednotu, obnoviť a rozšíriť jeho zdravé jadro, posilniť jeho obranné prírodné prvky, primknúť sa k jeho katastru a potvrdiť pravidlo, že táto obec dokáže vstávať z prachu a v priebehu času budovať na splývaní rozličných komunít.
