Po kom sa volajú?
V nejednom meste, v nejednej väčšej obci, kde príslušné orgány schválili názvy svojich ulíc, zabudli v niektorých prípadoch občanom vysvetliť, po kom (prípadne po čom) ulice pomenovali. Pokiaľ ide o názvy ulíc v mestskej časti Devínska Nová Ves, azda nie je potrebné hovoriť o názvoch podľa spisovateľov, ktorých medailóny nájdeme v prístupných slovníkoch alebo učebniciach (I. Bukovčan, P. Horov, Š. Janšák, J. Jonáš, J. Kostra, Š. Králik, J. Poničan, M. Pišút, J. Smrek). K informáciám o niektorých iných osobnostiach sa však už nedostaneme tak jednoducho. Preto si o nich povedzme aspoň to najpodstatnejšie:
Jan Eisner - univerzitný profesor, archeológ; viedol archeologický výskum slovansko - avarského pohrebiska v Devínskej Novej Vsi v rokoch 1926 až 1933. Autor knihy Devínska Nová Ves. Slovanské pohrebišté (1952).
Milan Mareček - mladý slovenský básnik, ktorého počas Slovenského národného povstania umučilo Gestapo.
Jan Opletal - študent; ako jeden z prvých sa stal obeťou fašistického teroru v Čechách. Začiatkom päťdesiatych rokov 20. Storočia mali v Devínskej Novej Vsi štart vodácke preteky Opletalov memoriál (Morava - Dunaj).
Samo - franský kupec; kráľ prvého kmeňového zväzu západných Slovanov - Samovej ríše (623).
Josef Zavadil - JUDr., archeológ, predseda rakúsko-uhorského Najvyššieho účtovného dvora vo Viedni. Ako 65-ročný sa usadil v Devínskej Novej Vsi. Tu v roku 1925 objavil velké pohrebisko avarských nomádov a Slovanov.
Ešte niekoľko vysvetlení k ďalším názvom ulíc: Hradištná ulica - pripomína dve predsunuté hradiská veľkomoravského Devína, ktoré boli na kopcoch Pieskovec a Skala. Istrijská ulica. Jej pôvodný názov bol Chorvátska ulica. Po pripojení Devínskej Novej Vsi k Bratislave sa musel tento názov zmeniť, pretože v Bratislave už bola jedna Chorvátska ulica. Jej druhý názov je podľa polostrova Istria, kde sa v niektorých oblastiach hovorí podobným chorvátskym nárečím ako v D. N. Vsi. Okrem toho naša obec udržiavala družobné vzťahy s mestom Labin na Istrii. Pieskovcová ulica - pomenovaná je podľa kopca Pieskovec (v odbornej literatúre Sandberg) - paleontologického náleziska, ktoré je súčasťou rezervácie Devínska Kobyla. Pod Lipovým. Severné úpätie Devínskej Kobyly medzí kopcom Pieskovec (Sandberg) a kmeňolomom Srdce Chorváti pomenovali Lipuovje (slovensky Lipo-vie). Ulica smerujúca k tomuto úpätiu sa teda mala volať Pod Lipovím, a nie Pod Lipovým. Terajšie nesprávne pomenovanie ulice je trestom za ypsilonku, ktorú niekto urobil v objednávke na výrobu tabuliek s názvami ulíc. Slovinec. Starý chorvátsky názov, ktorý naznačuje aspoň niečo o pôvode tunajších osídlencov z 15. Storočia. Slovinac bol historický názov pre obyvateľa veľkého územia chorvátskych a bosenskohercegovinských krajov. Slovinskí bol historický názov pôvodného štokavského jazyka. Spočiatku táto ulica mala obyvateľské pomenovanie Slovinci, neskôr Slovince. Osídlili ju zrejme obyvatelia, na ktorých sa vzťahovalo vyššie uvedené určenie a ktorí sa v niečom výrazne líšili od Zdolincov, od tých, čo sa usadili v rovinnej časti obce nazvanej Zdolinci, neskôr Zdolince.
V nejednom meste, v nejednej väčšej obci, kde príslušné orgány schválili názvy svojich ulíc, zabudli v niektorých prípadoch občanom vysvetliť, po kom (prípadne po čom) ulice pomenovali. Pokiaľ ide o názvy ulíc v mestskej časti Devínska Nová Ves, azda nie je potrebné hovoriť o názvoch podľa spisovateľov, ktorých medailóny nájdeme v prístupných slovníkoch alebo učebniciach (I. Bukovčan, P. Horov, Š. Janšák, J. Jonáš, J. Kostra, Š. Králik, J. Poničan, M. Pišút, J. Smrek). K informáciám o niektorých iných osobnostiach sa však už nedostaneme tak jednoducho. Preto si o nich povedzme aspoň to najpodstatnejšie:
Jan Eisner - univerzitný profesor, archeológ; viedol archeologický výskum slovansko - avarského pohrebiska v Devínskej Novej Vsi v rokoch 1926 až 1933. Autor knihy Devínska Nová Ves. Slovanské pohrebišté (1952).
Milan Mareček - mladý slovenský básnik, ktorého počas Slovenského národného povstania umučilo Gestapo.
Jan Opletal - študent; ako jeden z prvých sa stal obeťou fašistického teroru v Čechách. Začiatkom päťdesiatych rokov 20. Storočia mali v Devínskej Novej Vsi štart vodácke preteky Opletalov memoriál (Morava - Dunaj).
Samo - franský kupec; kráľ prvého kmeňového zväzu západných Slovanov - Samovej ríše (623).
Josef Zavadil - JUDr., archeológ, predseda rakúsko-uhorského Najvyššieho účtovného dvora vo Viedni. Ako 65-ročný sa usadil v Devínskej Novej Vsi. Tu v roku 1925 objavil velké pohrebisko avarských nomádov a Slovanov.
Ešte niekoľko vysvetlení k ďalším názvom ulíc: Hradištná ulica - pripomína dve predsunuté hradiská veľkomoravského Devína, ktoré boli na kopcoch Pieskovec a Skala. Istrijská ulica. Jej pôvodný názov bol Chorvátska ulica. Po pripojení Devínskej Novej Vsi k Bratislave sa musel tento názov zmeniť, pretože v Bratislave už bola jedna Chorvátska ulica. Jej druhý názov je podľa polostrova Istria, kde sa v niektorých oblastiach hovorí podobným chorvátskym nárečím ako v D. N. Vsi. Okrem toho naša obec udržiavala družobné vzťahy s mestom Labin na Istrii. Pieskovcová ulica - pomenovaná je podľa kopca Pieskovec (v odbornej literatúre Sandberg) - paleontologického náleziska, ktoré je súčasťou rezervácie Devínska Kobyla. Pod Lipovým. Severné úpätie Devínskej Kobyly medzí kopcom Pieskovec (Sandberg) a kmeňolomom Srdce Chorváti pomenovali Lipuovje (slovensky Lipo-vie). Ulica smerujúca k tomuto úpätiu sa teda mala volať Pod Lipovím, a nie Pod Lipovým. Terajšie nesprávne pomenovanie ulice je trestom za ypsilonku, ktorú niekto urobil v objednávke na výrobu tabuliek s názvami ulíc. Slovinec. Starý chorvátsky názov, ktorý naznačuje aspoň niečo o pôvode tunajších osídlencov z 15. Storočia. Slovinac bol historický názov pre obyvateľa veľkého územia chorvátskych a bosenskohercegovinských krajov. Slovinskí bol historický názov pôvodného štokavského jazyka. Spočiatku táto ulica mala obyvateľské pomenovanie Slovinci, neskôr Slovince. Osídlili ju zrejme obyvatelia, na ktorých sa vzťahovalo vyššie uvedené určenie a ktorí sa v niečom výrazne líšili od Zdolincov, od tých, čo sa usadili v rovinnej časti obce nazvanej Zdolinci, neskôr Zdolince.
